Teoretická citlivosť
K témam často vstupujeme s určitým “nákladom”: z literatúry, našich predošlých článkov a iných aktivít, či z našich utkvelých predstáv a predpokladov. To je skrátka fakt. Brániť sa tomu nám pomôže cibrenie tzv. teoretickej citlivosti.
Ide o osobnú vlastnosť/schopnosť novinárky/novinára vidieť detaily vo význame údajov, na ktoré sa pozerá. Je to schopnosť vhľadu do témy, schopnosť dať údajom význam, porozumieť a oddeliť súvisiace od nesúvisiaceho.
Táto schopnosť sa dá podporiť rôznymi spôsobmi, zvlášť rastúcou znalosťou “backgroundu”. Kým ju však nemáme, alebo skrátka v oblastiach, v ktorých ju ani mať nikdy nebude, pomôžu viaceré techniky. Tu si ukážeme niektoré z nich – pre predstavu, akými rôznymi spôsobmi možno pracovať s textom a myšlienkami.
- Neprestať sa pýtať a otvárať si tým myseľ – kto? kedy? kde? čo? ako? koľko? prečo? Také tie klasické spravodajské otázky – ale kladené aj sebe samým. Núti nás to pýtať sa a odpovedať si aj na veci, ktoré by nám boli akosi samozrejmé.
- Všímajme si slová a vety, nielen celé myšlienky – prečo autori informácie siahajú práve po nich?
- Technika protikladov (flip-flop technique) nám pomôže vytiahnuť vyššie to, čo by sme inak prehliadli – ide o umelé vytvorenie protikladu, predstavy. A tak si napríklad porovnáme vrcholového kulturistu so začínajúcou mladou kulturistkou. Alebo napríklad talentované dieťa z dobre situovanej rodiny s rovnako talentovaným prvákom z rómskej marginalizovanej komunity. Vnímané rozdiely nám môžu pomôcť uchopiť situáciu presnejšie.
- Mávanie červenou vlajkou. Ide o upozornenie na určité slová a frázy – superlatívy – “nikdy”, “vždy”, “takto to nemôže byť”, “o tom nie je treba diskutovať”, “to vie predsa každý”, ktoré musíme vnímať citlivo. A to aj, ak nie predovšetkým, u seba. Podrobne sa na ne zamerať. Pýtať sa, prečo to tak je? Opakuje sa to? A pod.
