O tom, ako nám mozog (neraz) klame (VIDEO)
Vo videu si ukážeme, že náš mozog nám nie vždy hovorí celkom úplnú pravdu. Biologicky je totiž stavaný na iné výkony. Napríklad na schopnosť rýchlo sa rozhodnúť, či ten šuchot v kríkoch náhodou nerobí šabľozubý tiger. Existenciu takýchto vlastností nášho mozgu by sme mali zohľadňovať aj pri narábaní s informáciami.
PREČO VÁM TO HOVORÍME?
Lebo ako budúci novinári (alebo už aktívni tvorcovia obsahu) potrebujete vedieť, že:
1. Váš mozog vás niekedy klame – a to aj keď tvoríte obsah
Možno máte pocit, že ste len „správne zarámcovali“ tému, aby bola zrozumiteľná.
No v skutočnosti ste možno len podvedome zvolili rámec, ktorý potvrdzuje vaše vlastné videnie a interpretáciu sveta – nie realitu samotnú.
Mozog prirodzene uprednostňuje informácie, ktoré zapadajú do existujúcich predstáv, a ignoruje tie, ktoré ich narúšajú.
Preto sa aj novinár či novinárka musí naučiť rozpoznať, kedy píše s nadhľadom – a kedy s nevedomým potvrdením vlastnej schémy či prednastaveného obrazu sveta.
2. Mozgy členov nášho publika ich klamú tiež – a my by sme to mali brať do úvahy, neprehliadať to a nezneužívať to
Dezinformácie fungujú preto, lebo oslovujú „prvé myšlienky“ – rýchle, emocionálne reakcie, ktoré nepotrebujú dôkazy.
No prijímatelia informácií zároveň nie sú len pasívne obete, prípadne neprepádavajú dezinformáciám kvôli nedostatku poznania. Často hľadajú potvrdenie svojej skúsenosti, frustrácie, pocitu nespravodlivosti – alebo domnelej predstavy o svete, ktorú si dlhodobo vytvárajú. A len neradi sa jej vzdávajú.
Sociálne, kultúrne či ekonomické východiská ovplyvňujú, čo považujeme za dôveryhodné a pravdivé.
Etický novinár preto publikum nesúdi, ale chápe – a tvorí obsah tak, aby podporoval druhé myšlienky, nie len emocionálne reakcie.
3. Algoritmy tieto slabiny našich mozgov využívajú – zámerne
Platformy presne vedia, čo spúšťa našu pozornosť: prekvapenie, hnev, smiech či strach.
Každý klik, komentár alebo sekunda (či jej zlomok), ktorú pri obsahu strávime, im dáva signál – „toto funguje“.
A algoritmus nás za to odmení: ukáže nám viac rovnakého obsahu, viac emócií, viac presvedčenia, že máme pravdu.
———————————–
Ak tento mechanizmus nepoznáme, neovládame algoritmus – on ovláda nás. A to platí rovnako pre publikum, ako aj pre novinárov.
PRAKTICKÝ PRÍKLAD
Novinárka napíše článok: „Štúdia: Červené víno predlžuje život.“
→ Prvá myšlienka čitateľa: „Super, pijem víno = budem žiť dlhšie!“
→ Druhá myšlienka: „Počkať… koľko? Za akých podmienok? Bola štúdia validná?“
Zodpovedný novinár predvída prvú myšlienku publika – a hneď ju v článku adresuje.
Nezodpovedný novinár ju využíva pre kliky.
