Sila diskurzu
- Na Slovensku mohol tzv. bezpečnostný diskurz spojený s udalosťami v rokoch 2015 a 2016 (zužovanie témy migrácie na otázky bezpečnosti, ochrany hraníc, terorizmu či ohrozenia), ktorý šírili primárne predstavitelia vtedajšej vládnej strany Smer-SD, prispieť k tomu, aby parlament po voľbách v roku 2016 dokázal bez odporu verejnosti prijať tzv. protiteroristický balíček. Ten dal viac kompetencií polícii a ďalším zložkám a vystavil riziku porušovania práv nielen migrantov žijúcich na Slovensku, ale aj všetkých obyvateľov krajiny (Kriglerová a Chudžíková, 2016, s. 5).
- Na rozdiel od Slovenska sa maďarskej vláde podarilo získať podporu väčšej časti médií. Provládne médiá, na ktoré má vládna strana priamy vplyv (v roku 2019 tvorili až štyri pätiny tamojšieho mediálneho trhu), dostali manuál, ako pokrývať tému migrácie. Aký slovník či aké fotografie používať, ako správy rámcovať. Tým, že médiá utečencov a migrantov vo svojich výstupoch – na želanie vlády – prezentovali ako nebezpečenstvo či ohrozenie, mohli prispieť k víťazstvu Viktora Orbána vo voľbách v roku 2018 (Nolan a Walker, 2018).
- Ďalším príkladom je Veľká Británia. Tamojší politici – vrátane ministra práce a dôchodkov – pri obhajobe škrtov v sociálnej oblasti operovali s výrazom „vyciciavači sociálnych dávok“ (benefit scroungers). Ten pojem sa pritom do verejného diskurzu dostal z kontroverznej reality show Benefit Street (Price, 2014).
